Keď zmeníme štýl nadýchania a vydychovania, môžeme zmierniť či odstrániť choroby ako astma, úzkosti, ADHD alebo lupienka. To sú závery výskumov, ktoré v bestsellere Dych prezentuje americký spisovateľ a novinár James Nestor. V rozhovore prezrádza, prečo by sme si mali na noc zalepovať ústa a aká technika proti úzkostným poruchám je v súčasnej dobe v Spojených štátoch hitom.
„Nie som dychový terapeut ani guru,“ upozorňuje ma hneď na začiatku rozhovoru americký spisovateľ a novinár James Nestor, ktorý je autorom bestselleru Dech. Sála z neho pokoj podobný tomu, ktorý vyžarujú ľudia napojení na svoje telo a áno – dych.
Nestor mal niekoľko rokov respiračné problémy, a to aj napriek tomu, že športoval, spal osem hodín denne a jedol zdravo. Lekári mu ako liečbu toho, že sa nemôže poriadne nadýchnuť a vydýchnuť, ponúkali antibiotiká, on chcel ale zistiť, či existujú preventívne metódy, ako svoje problémy zmierniť. Výsledkom jeho skúmania je kniha, ktorá stavia na vlastných experimentoch a výsledkoch výskumov, potvrdzujúca, že správne dýchanie nosom je umenie, na ktoré sme tak trochu zabudli.
Keď ste sa pred desiatimi rokmi rozhodli písať knihu o dychu, aké boli reakcie okolia?
Keď som o tomto nápade povedal svojej agentke, odpovedala, že to je ten najhorší námet na knihu, ktorý kedy počula. Videla pred očami tie tony už vydaných new age kníh s mráčikmi na obálke. Neverila, že existujú tisíce vedeckých výskumov o dýchaní. Tie som jej aj svojmu editorovi postupne počas rokov prinášal s tým, ako som sa stále čoraz viac do témy ponoril a stretával zaujímavých ľudí, ktorí dych a jeho účinky skúmajú. Podľa toho som aj knihu niekoľkokrát prepisoval, vzniklo asi päť verzií.
Áno, presne s týmto názorom som sa stretával. Moji priatelia a kolegovia vedeckí novinári mi hovorili, že dýchanie je nevedomá aktivita a že sú priaznivé účinky následkom placebo efektu. Ja som tomu tiež veril do chvíle, kým som začal navštevovať respiračného terapeuta a robiť freediving. Pre freedivery nie je dýchanie len podvedomou a automatickou činnosťou. Dokážu svoje pľúca zväčšiť o niekoľko percent, zadržia dych na osem minút a pri potápaní spomalia svoje srdce na sedem úderov za minútu. Pochopil som, že dych je sila a liek. Skúste si malý, jednoduchý experiment – dajte si ruku na srdce a dýchajte pomalšie. Váš tep sa spomalí, upokojíte sa. Aký potom môže mať efekt na naše telo taká zmena dýchania za týždeň, mesiac alebo za rok?
Keď som dýchal nosom, chrápal som deväťkrát menej
Vo svojej knihe prezentujete výsledky výskumov, podľa ktorých je možné tým, že zmeníme štýl nadýchania a vydychovania, zmierniť či odstrániť moderné choroby ako astmu, úzkosti, ADHD alebo lupienka. Aké sú teda zásady správneho dýchania?
V prvom rade je dôležité zavrieť ústa a dýchať nosom. Telo nie je stavané na dlhodobé spracovávanie surového vzduchu ústami vo dne av noci. V knihe som robil experiment, kedy som dýchal len ústami, a už po 240 hodinách mi stúpla hladina stresových hormónov, čo naznačovalo, že bolo moje telo pod veľkým fyzickým aj psychickým tlakom.
V noci som sa pravidelne dusil v návaloch spánkového apnoe a chrápal som. Keď som dýchal len nosom, chrápal som deväťkrát menej ako vo fáze dýchania ústami. Chrápanie nám môže pripadať ako normálny jav, ale nie je. Pre naše zdravie a telo naozaj nie je dobré, keď každú noc bojuje o to, aby mohlo dýchať. V noci má telo odpočívať a získavať energiu na ďalší deň. A to je len jeden fakt z mnohých. Dokonalý dych by potom mal mať v kľudovom režime nádych a výdych dlhý 5,5 sekundy. Než robiť dychové cvičenia dvakrát denne je oveľa zdravšie pracovať na tom, aby ste dýchali 25 tisíckrát denne.
Pravidelné ranné cvičenia sú dobré na to, aby ste taký dych začali používať rutinne počas celého dňa. Začnite pokojne na troch sekundách a uvidíte, ako sa budete postupne zlepšovať.
Na stránkach svojej knihy Dych tiež opisujete, že je dobré si pre správne dýchanie nosom na noc zalepovať ústa…
Niekomu to môže pripadať hlúpe alebo trápne, ale mne príde oveľa trápnejší pohľad na niekoho, kto chrápe so zalomenou hlavou alebo v takej miere, že druhá osoba musí ísť spať do vedľajšej miestnosti. Stačí veľmi malý kus lepivej látky, ktorou si zafixujete pery uprostred. Prvé dni je to naozaj nepríjemné, ale postupne si na to zvyknete.
